V rámci prezentácie ste mali možnosť vypočuť si viacero zaujímavých informácií, z ktorých vyberáme:
 

• Medicína bola v minulosti empirická, založená na vlastných priamych alebo nepriamych skúsenostiach a založená na názoroch expertov. Koncom 20. storočia vzniká tzv. medicína založená na dôkazoch - EBM (evidence based medicine). Rôznorodosť pacientov vedie k potrebe personalizácie medicíny. Dôležité je však uvedomiť si, že na každú personalizáciu potrebujeme dôkaz.
• Mnoho faktov nie je overených, množstvo asociácií považujeme za kauzálne, hoci kauzálne nie sú. Veľké asociačné štúdie prinášajú hypotézy, na ich overenie potrebujeme experimenty. Všetci podliehame chybám v myslení. Jedna z najčastejších chýb je “post hoc ergo propter hoc” - “potom, a teda preto”, časová súvislosť neznamená súvislosť kauzálnu. Rovnako aj asociácia nie je kauzálna súvislosť a to, že máme na niečo logické a zmysluplné vysvetlenie neznamená, že je to pravdivé. Dlhodobé používanie a skúsenosti nie sú dôkazom účinnosti. Nie je dôležité, čo si myslíme a čomu veríme a názor tzv. expertov je mnohokrát irelevantný. Ani tisícročia používaná liečba nemusí byť overená. Medicína musí byť založená na dôkazoch z experimentov a klinických štúdií.
• Žijeme dobu informácií, máme ich prebytok. Ale ich relevancia je závislá od ich zdrojov. Sme ovplyvnení zdrojmi informácií, ktoré by sme za normálnych okolností nepovažovali za relevantné. Práve výber informačných zdrojov je v aktuálnej medicíne veľmi dôležitý a kritické myslenie v tejto oblasti veľmi potrebné. Odborné časopisy treba preferovať pred učebnicami, ale aj pred neoverenými internetovými zdrojmi. Ale aj odborné časopisy je potrebné hodnotiť podľa ich kvality, aj hoci nie len podľa scientometrických kritérií.
• Ak je príčinou chorôb genetická predispozícia alebo náhoda, ako je pri väčšine kardiovaskulárnych a onkologických chorobách, kľúčová je sekundárna prevencia. Na ňu sa treba zamerať, keďže máme možnosti skríningu počas asymptomatických štádií, ale aj efektívnu a relatívne lacnú liečbu. Mali by sme teda chodiť na preventívne prehliadky, ale iba k dobrým lekárom, aby skríning bol efektívny a k záchytu chorôb došlo čím skôr. Slovensko má v rámci celosvetových rebríčkov priemernú incidenciu, ale veľmi vysokú mortalitu na rakovinu. Patríme medzi lídrov v kardiovaskulárnej mortalite. Riešením je intenzívny, kvalitný a teda aj efektívny výskum.
• Biomedicínsky výskum mení klinickú medicínu, zlepšuje prognózu pacientov, predlžuje život a zvyšuje kvalitu života.